Gitartha Samgraha (critical Study)

by Partha Sarathi Sil | 2020 | 34,788 words

This page relates ‘Variations in Shlokas’ of the study on Abhinavagupta’s Gitartha Samgraha commentary on the Bhagavad Gita: one of the core texts of Indian Philosophy. The Gitartha Sangraha is written in the light of Kashmir Shaivism and brings to Shaiva metaphysics and Yoga integrated in the Bhagavadgita. This study deals with Abhinava’s vision about the purpose of human existence and the accomplishment of salvation (i.e., self-realisation).

[Full title: Variations in Ślokas (Gītārthasaṅgraha and Critical Edition of the Bhagavadgītā)]

śloka-saṃkhyā śrīmadbhagavadgītā śloka-saṃkhyā bhagavadgītārthasaṃgraha
1.1 dharmakṣetre kurukṣetre samavetā yuyutsavaḥ |
māmakāḥ pāṇḍavāścaiva kimakurvata saṃjaya ||
1.1 dharmakṣetre kurukṣetre sarvakṣatrasamāgame |
māmakāḥ pāṇḍavāścaiva kimakurvata saṃjaya ||
1.8 bhavānbhīṣmaśca karṇaśca kṛpaśca samitiṃjayaḥ |
aśvatthāmā vikarṇaśca saumadattistathaiva ca ||
1.8 sainye mahati ye sarve netāraḥ śūrasammatāḥ |
bhavānbhīṣmaśca karṇaśca kṛpaḥ śalyo jayadrathaḥ
aśvatthāmā vikarṇaśca saumadattiśca vīryavān ||
1.9 anye ca bahavaḥ śūrā madarthe tyaktajīvitāḥ |
nānāśastrapraharaṇāḥ sarve yuddhaviśāradāḥ ||
1.9 anye ca bahavaḥ śūrā madarthe tyaktajīvitāḥ |
nānāśastrapraharaṇāḥ nānā yuddhaviśāradāḥ ||
1.10 aparyāptaṃ tadasmākaṃ balaṃ bhīṣmābhirakṣitam |
paryāptaṃ tvidameteṣāṃ balaṃ bhīmābhirakṣitam ||
1.10 aparyāptaṃ tadasmākaṃ balaṃ bhīmābhirakṣitam |
paryāptaṃ tvidameteṣāṃ balaṃ bhīṣmābhirakṣitam ||
1.18 drupado draupadeyāśca sarvaśaḥ pṛthivīpate |
saubhadraśca mahābāhuḥ śaṅkhāndadhmuḥ pṛthakpṛthak ||
1.18 pāñcālaśca maheśvāso draupadeyāśca pañca ye |
saubhadraśca mahābāhuḥ śaṅkhāndadhmuḥ pṛthakpṛthak ||
1.28 (*35-36) dṛṣṭvemaṃ svajanānkṛṣṇa yuyutsūnsamavasthitān |
sīdanti mama gātrāṇi mukhaṃ ca pariśuṣyati ||
2.29 (*26,27) dṛṣṭvemāsvajanānkṛṣṇa yuyutsūnsamupasthitān |
sīdanti mama gātrāṇi mukhaṃ ca pariśuṣyati ||
2.1 taṃ tathā kṛpayāviṣṭamaśrupūrṇākulekṣaṇam |
viṣīdantamidaṃ vākyamuvāca madhusūdanaḥ ||
2.1 taṃ tathā kṛpayāviṣṭamaśrupūrṇākulekṣaṇam |
sīdamānamidaṃ vākyamuvāca madhusūdanaḥ ||
2.3 klaivyaṃ mā sma gamaḥ pārtha naitattvayyupapadyate |
kṣudraṃ hṛdayadaurbalyaṃ tyaktvottiṣṭha paraṃtapa ||
2.3 mā klaivyaṃ gaccha kaunteyanaitattvayyupapadyate |
kṣudraṃ hṛdayadaurbalyaṃ tyaktvottiṣṭha paraṃtapa ||
2.5 gurūnahatvā hi mahānubhāvāñśreyo bhoktuṃ bhaikṣyamapīha loke |
hatvārthakāmāṃstu gurūnihaiva bhuñjīya bhogān rudhirapradigdhān ||
2.5 gurūnahatvā hi mahānubhāvāñśreyaścartuṃ bhaikṣyamapīha loke |
na tvarthakāmastu gurūnnihatya bhuñjīya bhogān rudhirapradigdhān ||
2.9 evamuktvā hṛṣīkeśaṃ guḍākeśaḥ parantapaḥ |
na yotsya iti govindamuktvā tūṣṇīṃ babhūva ha ||
2.9 evamuktvā hṛṣīkeśaṃ guḍākeśaḥ parantapaḥ |
na yotsyāmiti govindamuktvā tūṣṇīṃ babhūva ha ||
2.10 tamuvāca hṛṣīkeśaḥ prahasanniva bhārata |
senayorubhayormadhye viṣīdantamidaṃ vacaḥ ||
2.10 tamuvāca hṛṣīkeśaḥ prahasanniva bhārata |
senayorubhayormadhye sīdamānamidaṃ vacaḥ ||
- - *2.11 tvaṃ mānuṣyeṇopahatāntarātmā viṣādamohābhibhavādvisaṃjñaḥ |
kṛpāgṛhītaḥ samavekṣya bandhūnabhiprapannānmukhamantakasya ||
2.11 aśocyānanvaśocastvaṃ prajñāvādāṃśca bhāṣase |
gatāsūnagatāsūṃśca nānuśocanti paṇḍitāḥ ||
2.12 aśocyānanvaśocastvaṃ prajñāvannābhibhāṣase |
gatāsūnagatāsūṃśca nānuśocanti paṇḍitāḥ ||
2.18 antavanta ime dehā nityasyoktāḥ śarīriṇaḥ |
anāśino'prameyasya tasmādyudhyasva bhārata ||
2.19 antavanta ime dehā nityasyoktāḥ śarīriṇaḥ |
vināśino'prameyasya tasmādyudhyasva bhārata ||
2.21 vedāvināśinaṃ nityaṃ ya enamajamavyayam |
kathaṃ sa puruṣaḥ pārtha kaṃ ghātayati hanti kam ||
2.22 vedāvināśinaṃ nityaṃ ya enamajamavyayam |
kathaṃ sa puruṣaḥ pārtha hanyate hanti vā katham ||
2.26 atha cainaṃ nityajātaṃ nityaṃ vā manyase mṛtam |
tathāpi tvaṃ mahābāho naivaṃ śocitumarhasi ||
2.27 athavainaṃ nityajātaṃ nityaṃ vā manyase mṛtam |
tathāpi tvaṃ mahābāho nainaṃ śocitumarhasi ||
2.29 āścaryavatpaśyati kaścidenamāścaryavadvadati tathaiva cānyaḥ |
āścaryavaccainamanyaḥ śṛṇoti śrutvāpyenaṃ veda na caiva kaścit ||
2.30 āścaryavatpaśyati kaścidenamāścaryavadvadati tathainamanyaḥ |
āścaryavaccainamanyaḥ śṛṇoti śrutvāpyenaṃ veda na caiva kaścit ||
2.32 yadṛcchayā copapannaṃ svargadvāramapāvṛtam |
sukhinaḥ kṣatriyāḥ pārtha labhante yuddhamīdṛśam ||
2.33 yadṛcchayā copapannaṃ svargadvāramapāvṛtam |
sukṛtātkṣatriyāḥ pārtha labhante yuddhamīdṛśam ||
2.41 vyavasāyātmikā buddhirekeha kurunandana |
bahuśākhā hyanantāśca buddhayo'vyavasāyinām ||
2.42 vyavasāyātmikā buddhirekaiva kurunandana |
bahuśākhā hyanantāśca buddhayo'vyavasāyinām ||
2.43 kāmātmānaḥ svargaparā janmakarmaphalapradām |
kriyāviśeṣabahulāṃ bhogaiśvaryagatiṃ prati ||
2.44 kāmātmānaḥ svargaparā janmakarmaphalepsavaḥ |
kriyāviśeṣabahulāṃ bhogaiśvaryagatīḥ prati ||
- - 2.50 yasya sarve samārambha nirāśīrbandhanāstviha |
tyage yasya hutaṃ sarvaṃ sa tyagī sa ca buddhimān ||
2.50 buddhiyukto jahātīha ubhe sukṛtaduṣkṛte |
tasmādyogāya yujyasva yogaḥ karmasu kauśalam ||
2.52 buddhiyukto jahātī me ubhe sukṛtaduṣkṛte |
tasmādyogāya yujyasva yogaḥ karmasu kauśalam ||
2.53 śrutivipratipannā te yadā sthasyati niścalā |
samādhāvacalā buddhistadā yogamavāpsyasi ||
2.55 śrutivipratipannā te yadā sthasyati niścitā |
samādhāvacalā buddhistadā yogamavāpsyasi ||
2.54 sthitaprajñasya kā bhāṣā samādhisthasya keśava |
sthitadhīḥ kiṃ prabhāṣeta kimāsīta vrajeta kim ||
2.56 sthitaprajñasya kā bhāṣā samādhisthasya keśava |
sthiradhīḥ kiṃ prabhāṣeta kimāsīta vrajecca kim ||
2.56 duḥkheṣvanudvignamanāḥ sukheṣu vigataspṛhaḥ |
vītarāgabhayakrodhaḥ sthitadhīrmunirucyate ||
2.58 duḥkheṣvanudvignamanāḥ sukheṣu vigataspṛhaḥ |
vītarāgabhayakrodhaḥ sthiradhīrmunirucyate ||
2.58 yadā saṃharate cāyaṃ kūrmo'ṅgānīva sarvaśaḥ |
indriyāṇīndriyārthebhyastasya prajñā pratiṣṭhitā ||
2.60 yadā saṃharate cāyaṃ kūrmo'ṅgānīva sarvataḥ |
indriyāṇīndriyārthebhyaḥsthiraprajñastadocyate ||
2.60 yatato hyapi kaunteya puruṣasya vipaścitaḥ |
indriyāṇi pramāthīni haranti prasabhaṃ manaḥ ||
2.62 yattasyāpi hi kaunteya puruṣasya vipaścitaḥ |
indriyāṇi pramāthīni haranti prasabhaṃ manaḥ ||
2.61 tāni sarvāṇi saṃyamya yukta āsīta matparaḥ |
vaśe hi yasyendriyāṇi tasya prajñā pratiṣṭhitā ||
2.63 tāni saṃyamya manasā yukta āsīta matparaḥ |
vaśe hi yasyendriyāṇi tasya prajñā pratiṣṭhitā ||
2.68 tasmādyasya mahābāho nigṛhītāni sarvaśaḥ |
indriyāṇīndriyārthebhyastasya prajñā pratiṣṭhitā ||
2.70 tasmādyasya mahābāho nigṛhītāni sarvataḥ |
indriyāṇīndriyārthebhyastasya prajñā pratiṣṭhitā ||
2.69 niśā sarvabhūtānāṃ tasyāṃ jāgarti saṃyamī |
yasyāṃ jāgrati bhūtāni sā niśā paśyato muneḥ ||
2.71 yā niśā sarvabhūtānāṃ tasyāṃ jāgarti saṃyamī |
yasyāṃ jāgrati bhūtāni sā rātriḥ paśyato muneḥ ||
3.6 karmendriyāṇi saṃyamya ya āste manasā smaran |
indriyārthānvimūḍhātmā mithyācāraḥ sa ucyate ||
3.6 karmendriyāṇi saṃyamya ya āste manasā smaran |
indriyārthānvimūḍhātmā mūḍhācāraḥ sa ucyate ||
3.12 iṣṭānbhogānhi vo devā dāsyante yajñabhāvitāḥ |
tairdattānapradāyaibhyo yo bhuṅkte stena eva saḥ ||
3.12 iṣṭānkāmānhi vo devā dāsyante yajñabhāvitāḥ |
tai rdattānapradāyaibhyo yo bhuṅkte stena eva saḥ ||
3.17 yastvātmaratireva syādātmatṛptaśca mānavaḥ |
ātmanyeva ca santuṣṭastasya kāryaṃ na vidyate ||
3.17 yaścātmaratireva syādātmatṛptaśca mānavaḥ |
ātmanyeva ca santuṣṭastasya kāryaṃ na vidyate ||
* seq ch (3.22) na me pārthāsti kartavyaṃ triṣu lokeṣu kiñcana |
nānavāptamavāptavyaṃ varta eva ca karmaṇi ||
3.21 na me pārthāsti kartavyaṃ triṣu lokeṣu kiñcana |
nānavāptamavāptavyaṃ pravarte'tha ca karmaṇi ||
3.23 yadi hyahaṃ na varteyaṃ jātu karmaṇyatandritaḥ |
mama vartmānuvartante manuṣyāḥ pārtha sarvaśaḥ ||
3.22 yadi hyahaṃ na varteyaṃ jātu karmaṇyatandritaḥ |
mamavartmānuvarteranmanuṣyāḥ pārthasarvaśaḥ ||
3.31 ye me matamidaṃ nityamanutiṣṭhanti mānavāḥ |
śraddhāvanto'nasūyanto mucyante te'pi karmabhiḥ ||
3.31 ye me matamidaṃ nityamanutiṣṭhanti mānavāḥ |
śraddhāvanto'nasūyanto mucyante sarvakarmabhiḥ ||
3.32 ye tvetadabhyasūyanto nānutiṣṭhanti me matam |
sarvajñānavimūḍhāṃstānviddhi naṣṭānacetasaḥ ||
3.32 ye tvetadabhyasūyanto nānuvartanti me matam |
sarvajñānavimūḍhāṃstānviddhi naṣṭānacetasaḥ ||
3.35 śreyānsvadharmo viguṇaḥ paradharmātsvanuṣṭhitāt |
svadharme nidhanaṃ śreyaḥ paradharmo bhayāvahaḥ ||
3.35 śreyānsvadharmo viguṇaḥ paradharmātsvanuṣṭhitāt |
svadharme nidhanaṃ śreyaḥ paradharmodayādapi ||
3.36 atha kena prayukto'yaṃ pāpaṃ carati pūruṣaḥ |
anicchannapi vārṣṇeya balādiva niyojitaḥ ||
3.36 atha kena prayukto'yaṃ pāpaṃ carati pūruṣaḥ |
anicchamāno'pi balādākramyeva niyojitaḥ ||
- - 3.38 (Ex.) bhavatyeṣa kathaṃ kṛṣṇa kathaṃ caiva vivardhate |
kimātmajaḥ kimācārastanmamācakṣva pṛcchataḥ ||
- Extras by Krishna 3.39 (Ex.) eṣa sūkṣmaḥ paraḥ śatrurdehināmindriyaiḥ saha |
sukhatantra ivāsīno mohayanpārtha tiṣṭhati ||
- - 3.40 kāmakrodhamayo ghoraḥ stambhaharṣasamudbhavaḥ |
ahaṅkāro'bhimānātmā dustaraḥ pāpakarmabhiḥ ||
- - 3.41 harṣamasya nivartyeva śokamasya dadāti ca |
bhayaṃ cāsya karotyeṣa mohayaṃstu muhurmuhuḥ ||
- - 3.42 sa eṣa kaluṣī kṣudraśchidraprekṣī dhanañjaya |
rājapravṛtto mohātmā manuṣyāṇāmupadravaḥ ||
3.38 dhūmenāvriyate vahniryathādarśo malena ca |
yatholbenāvṛto garbhastathā tenedamāvṛtam ||
3.43 dhūmenāvriyate vahniryathādarśo malena ca |
yatholbenāvṛto garbhastathā tenāyamāvṛtaḥ ||
4.1 imaṃ vivasvate yogaṃ proktavānahamavyayam |
vivasvānmanave prāha manurikṣvākave'bravīt ||
4.1 evaṃ vivasvate yogaṃ proktavānahamavyayam |
vivasvānmanave prāha manurikṣvākave'bravīt ||
4.7 yadā yadā hi dharmasya glānirbhavati bhārata |
abhyutthānamadharmasya tadātmānaṃ sṛjāmyaham ||
4.7 yadā yadā hi dharmasya glānirbhavati bhārata |
abhyutthānamadharmasya tadātmāṃśaṃ sṛjāmyaham ||
4.10 vītarāgabhayakrodhā manmayā māmupāśritāḥ |
bahavo jñānatapasā pūtāmadbhāvamāgatāḥ ||
4.10 vītarāgabhayakrodhā manmayā madvyapāśrayāḥ |
bahavo jñānatapasā pūtāmadbhāvamāgatāḥ ||
4.13 cāturvarṇyaṃmayāsṛṣṭaṃguṇakarmavibhāgaśaḥ |
tasyakartāramapimāṃviddhyakartāramavyayam ||
4.13 cāturvarṇyaṃmayāsṛṣṭaṃguṇakarmavibhāgataḥ |
tasyakartāramapimāṃviddhyakartāramavyayam ||
4.14 na māṃ karmāṇi limpanti na me karmaphale spṛhā |
iti māṃ yo'bhijānāti karmabhirna sa badhyate ||
4.14 na māṃ karmāṇi limpanti na me kāmaḥ phaleṣvapi |
iti māṃ yo'bhijānāti karmabhirna sa badhyate ||
4.18 karmaṇyakarma yaḥ paśyedakarmaṇi ca karma yaḥ |
sa buddhimānmanuṣyeṣu sa yuktaḥ kṛtsnakarmakṛt ||
4.18 karmaṇyakarma yaḥ paśyatyakarmaṇi ca karma yaḥ |
sabuddhimānmanuṣyeṣu sa coktaḥ kṛtsnakarmakṛt ||
4.23 gatasaṅgasya muktasya jñānāvasthitacetasaḥ |
yajñāyācarataḥ karma samagraṃ pravilīyate ||
4.23 gatasaṅgasya muktasya jñānāvasthitacetasaḥ |
yajñāyācabhataḥ karma samagraṃ pravilīyate ||
4.37 yathaidhāṃsi samiddho'gni rbhasmasātkurute'rjuna|
jñānāgniḥ sarvakarmāṇi bhasmasātkurute tathā ||
4.37 yathaidhāṃsi samiddho'gni rbhasmasāt kriyate'rjuna|
jñānāgniḥ sarvakarmāṇi bhasmasātkurute tathā ||
4.42 tasmādajñānasambhūtaṃ hṛtsthaṃ jñānāsinātmanaḥ |
chittvainaṃ saṃśayaṃ yogamātiṣṭhottiṣṭha bhārata ||
4.42 tasmādajñānasambhūtaṃ hṛtsthaṃ jñānāsinātmanaḥ |
chittvaivaṃ saṃśayaṃ yogamātiṣṭhottiṣṭha bhārata ||
5.1 saṃnyāsaṃ karmaṇāṃ kṛṣṇa punaryogaṃ ca śaṃsasi |
yacchreya etayorekaṃ tanme brūhi suniścitam ||
5.1 saṃnyāsaṃ karmaṇāṃ kṛṣṇa punaryogaṃ ca śaṃsasi |
yacchreyānetayorekaṃ tanme brūhi viniścitam ||
5.3 jñeyaḥ sa nityasaṃnyāsī yo na dveṣṭi na kāṅkṣati |
nirdvandvo hi mahābāho sukhaṃ bandhātpramucyate ||
5.3 jñeyaḥ sa nityasaṃnyāsī yo na dveṣṭi na kāṅkṣati |
nirdvandvo hi mahābāho sukhaṃ bandhādvimucyate ||
5.5 yatsāṅkhyaiḥ prāpyate sthanaṃ tadyogairapi gamyate |
ekaṃ sāṅkhyaṃ ca yogaṃ ca yaḥ paśyati sa paśyati ||
5.5 yatsāṅkhyaiḥ prāpyate sthanaṃ tadyogairanugamyate |
ekaṃ sāṅkhyaṃ ca yogaṃ ca yaḥ paśyati sa paśyati ||
5.17 tadbuddhayastadātmānastanniṣṭhāstatparāyaṇāḥ |
gacchantyapunarāvṛttiṃ jñānanirdhutakalmaṣāḥ ||
5.17 tadbuddhayastadātmānastanniṣṭhāstatparāyaṇāḥ |
gacchantyapunarāvṛttiṃ jñānanirdhautakalmaṣāḥ ||
- - 5.18 (extra) smaranto'pi muhustvetatspṛśanto'pi svakarmaṇi |
saktā api na sajjanti paṅke ravikarā iva ||
5.19 ihaiva tairjitaḥ sargo yeṣāṃ sāmye sthitaṃ manaḥ |
nirdoṣaṃ hi samaṃ brahma tasmād brahmaṇi te sthitāḥ ||
6.10 (chap. ch.) ihaiva tairjitaḥ sargo yeṣāṃ sāmye sthitaṃ manaḥ |
nirdoṣaṃ hi samaṃ brahma tasmād brahmaṇi te sthitāḥ ||
5.23 śaknotīhaiva yaḥ soḍhuṃ prākśarīravimokṣaṇāt |
kāmakrodhodbhavaṃ vegaṃ sa yuktaḥ sa sukhī naraḥ ||
5.23 śaknotīhaiva yaḥ soḍhuṃ prākśarīravimocaṇāt |
kāmakrodhodbhavaṃ vegaṃ sa yuktaḥ sa sukhī mataḥ ||
5.24 yo'ntaḥsukho'ntarārāmastathāntarjyotireva yaḥ |
sa yogī brahmanirvāṇaṃ brahmabhūto'dhigacchati ||
5.24 antaḥsukho'ntarārāmastathāntarjyotireva yaḥ |
sa pārtha paramaṃ yogaṃ (sthanaṃ) brahmabhūto'dhigacchati ||
6.4 yadā hi nendriyārtheṣu na karmasvanuṣajjate |
sarvasaṅkalpasaṃnyāsī yogārūḍhastadocyate ||
6.4 yadā hi nendriyārtheṣu na karmasvanuṣajjati |
sarvasaṅkalpasaṃnyāsī yogārūḍhastadocyate ||
6.7 jitātmanaḥ praśāntasya paramātmā samāhitaḥ |
śītoṣṇasukhaduḥkheṣu tathā mānāpamānayoḥ ||
6.7 jitātmanaḥ praśāntasya paramātmasu samā matiḥ |
śītoṣṇasukhaduḥkheṣu tathā mānāvamānayoḥ ||
6.13 samaṃ kāyaśirogrīvaṃ dhārayannacalaṃ sthiraḥ |
samprekṣya nāsikāgraṃ svaṃ diśaścānavalokayan ||
6.14 samaṃ kāyaśirogrīvaṃ dhārayannacalaṃ sthiraḥ |
saṃpaśyannāsikāgraṃ svaṃ diśaścānavalokayan ||
6.15 yuñjannevaṃ sadātmānaṃ yogī niyatamānasaḥ |
śāntiṃ nirvāṇaparamāṃ matsaṃsthamadhigacchati ||
6.16 yuñjannevaṃ sadātmānaṃ madbhakto'nanyamānasaḥ |
śāntiṃ nirvāṇaparamāṃ matsaṃsthamadhigacchati ||
6.16 nātyaśnatastu yogo'sti na caikāntamanaśnataḥ |
na cātisvapnaśīlasya jāgrato naiva cārjuna ||
6.17 yogo'sti naivātyaśato na caikāntamanaśnataḥ |
na cātisvapnaśīlasya nātijāgarato'rjuna ||
6.19 yathā dīpo nivātastho neṅgate sopamā smṛtā |
yogino yatacittasya yuñjato yogamātmanaḥ ||
6.20 yathā dīpo nivātastho neṅgate sopamā smṛtā |
yogino yatacittasya yuñjato yogamātmani ||
6.20 yatroparamate cittaṃ niruddhaṃ yogasevayā |
yatra caivātmanātmānaṃ paśyannātmani tuṣyati ||
6.21 yatroparamate cittaṃ niruddhaṃ yogasevanāt |
yatra caivātmanātmānaṃ paśyannātmani tuṣyati ||
6.26 yato yato niścarati manaścañcalamasthiram |
tatastato niyamyaitadātmanyeva vaśaṃ nayet ||
6.27 yato yato niścarati manaścañcalamasthiram |
tatastato niyamyaitadātmanyeva śamaṃ nayet ||
6.28 yuñjannevaṃ sadātmānaṃ yogī vigatakalmaṣaḥ |
sukhena brahmasaṃsparśamatyantaṃ sukhamaśnute ||
6.29 yuñjannevaṃ sadātmānaṃ yogī niyatamānasaḥ |
sukhena brahmasaṃyogamatyantamadhigacchati ||
6.36 asaṃyatātmanā yogo duṣprāpa iti me matiḥ |
vaśyātmanā tu yatatā śakyo'vāptumupāyataḥ ||
6.37 asaṃyatātmano yogo duṣprāpa iti me matiḥ |
vaśyātmanā tu yatatā śakyo'vāptumupāyataḥ ||
6.37 ayatiḥ śraddhayopeto yogāccalitamānasaḥ |
aprāpya yogasaṃsiddhiṃ kāṃ gatiṃ kṛṣṇa gacchati ||
6.38 ayataḥ śraddhayopeto yogāccalitamānasaḥ |
lipsamānaḥ satāṃ mārga pramūḍho brahmaṇaḥ pathi ||
(similarity in 16.16) - 6.39 (ex.) anekacittovibhrānto mohasaiva vaśaṃ gataḥ |
aprāpya yogasaṃsiddhi kāṃ gatiṃ kṛṣṇa gacchati ||
6.38 kaccinnobhayavibhraṣṭaśchinnābhramiva naśyati |
apratiṣṭho mahābāho vimūḍho brahmaṇaḥ pathi ||
6.40 kaccinnobhayavibhraṣṭaśchinnābhramiva naśyati |
apratiṣṭho mahābāho vināśaṃ vādhigacchati ||
6.40 pārtha naiveha nāmutra vināśastasya vidyate |
na hi kalyāṇakṛtkaścid durgatiṃ tāta gacchati ||
6.42 pārtha naiveha nāmutra vināśastasya vidyate |
na hi kalyāṇakṛtkaścid durgatiṃ jātu gacchati ||
6.42 atha vā yogināmeva kule bhavati dhīmatām |
etaddhi durlabhataraṃ loke janma yadīdṛśam ||
6.44 athavā yogināmeva jāyate dhīmatāṃ kule |
etaddhi durlabhataraṃ loke janma yadīdṛśam ||
6.43 tatra taṃ buddhisaṃyogaṃ labhate paurvadehikam |
yatate ca tato bhūyaḥ saṃsiddhau kurunandana ||
6.45 tatra taṃ buddhisaṃyogaṃ labhate paurvadehikam |
tato bhūyo'pi yatate saṃsiddhau kurunandana ||
6.44 pūrvābhyāsena tenaiva hriyate hyavaśo'pi saḥ |
jijñāsurapi yogasya śabdabrahmātivartate ||
6.46 pūrvābhyāsena tenaiva hriyate hyavaśo'pi san |
jijñāsurapi yogasya śabdabrahmātivartate ||
7.1 mayyāsaktamanāḥ pārtha yogaṃ yuñjanmadāśrayaḥ |
asaṃśayaṃ samagraṃ māṃ yathā jñāsyasi tacchṛṇu ||
7.1 mayyāsaktamanāḥ pārtha yogaṃ yuñjanmadāśritaḥ |
asaṃśayaṃ samagraṃ māṃ yathā jñāsyasi tacchṛṇu ||
7.2 jñānaṃ te'haṃ savijñānamidaṃ vakṣyāmyaśeṣataḥ |
yajjñātvā neha bhūyo'nyajjñātavyamavaśiṣyate ||
7.2 jñānaṃ te'haṃ savijñānamidaṃ vakṣyāmyaśeṣataḥ |
yajjñātvā na punaḥ kiṃcijjñātavyamavaśiṣyate ||
7.8 raso'hamapsu kaunteya prabhāsmi śaśisūryayoḥ |
praṇavaḥ sarvavedeṣu śabdaḥ khe pauruṣaṃ nṛṣu ||
7.8 raso'hamapsu kaunteya prakāśaḥ śaśisūryayoḥ |
praṇavaḥ sarvavedeṣu śabdaḥ khe pauruṣaṃ nṛṣu ||
7.9 puṇyo gandhaḥ pṛthivyāṃ ca tejaścāsmi vibhāvasau |
jīvanaṃ sarvabhūteṣu tapaścāsmi tapasviṣu ||
7.9 puṇyo pṛthivyāṃ gandho'smi tejaścā'smi vibhāvasau |
jīvanaṃ sarvabhūteṣu tapaścāsmi tapasviṣu ||
7.16 caturvidhā bhajante māṃ janāḥ sukṛtino'rjuna |
ārto jijñāsurarthārthī jñānī ca bharatarṣabha ||
7.16 caturvidhā bhajante māṃ janāḥ sukṛtinaḥ sadā |
ārto jijñāsurarthārthī jñānī ca bharatarṣabha ||
7.26 vedāhaṃ samatītāni vartamānāni cārjuna |
bhaviṣyāṇi ca bhūtāni māṃ tu veda na kaścana ||
7.26 vedāhaṃ samatītāni vartamānāni cārjuna |
bhaviṣyanti ca bhūtāni māṃ tu veda na kaścana ||
7.28 yeṣāṃ tvantagataṃ pāpaṃ janānāṃ puṇyakarmaṇām |
te dvandvamohanirmuktā bhajante māṃ dṛḍhavratāḥ ||
7.28 yeṣāṃ tvantaṃ gataṃ pāpaṃ janānāṃ puṇyakarmaṇām |
te dvandvamohanirmuktā bhajante māṃ dṛḍhavratāḥ ||
8.11 yadakṣaraṃ vedavido vadanti viśanti yadyatayo vītarāgāḥ |
yadicchanto brahmacaryaṃ caranti tatte padaṃ saṃgraheṇa pravakṣye ||
8.11 yadakṣaraṃ vedavido vadanti viśanti yadyatayo vītarāgāḥ |
yadicchanto brahmacaryaṃ caranti tatte padaṃ saṃgraheṇābhidhāsye ||
8.17 sahasrayugaparyantamaharyadbrahmaṇo viduḥ |
rātriṃ yugasahasrāntāṃ te'horātravido janāḥ ||
8.17 sahasrayugaparyantamaharye brahmaṇo viduḥ |
rātriṃ yugasahasrāntāṃ te'horātravido janāḥ ||
8.20 parastasmāttu bhāvo'nyo'vyakto'vyaktātsanātanaḥ |
yaḥ sa sarveṣu bhūteṣu naśyatsu na vinaśyati ||
8.20 parastasmāttu bhāvo'nyo vyaktā'vyaktaḥ sanātanaḥ |
yaḥ sa sarveṣu bhūteṣu naśyatsu na vinaśyati ||
8.22 puruṣaḥ sa paraḥ pārtha bhaktyā labhyastvananyayā |
yasyāntaḥsthani bhūtāni yena sarvamidaṃ tatam ||
8.21 puruṣaḥ sa paraḥ pārtha bhaktyā labhyastvananyayā |
yaṃ prāpya na punarjanma labhante yogino'rjuna ||
yasyāntaḥsthani bhūtāni yatra sarvaṃ pratiṣṭhitam |
8.26 śuklakṛṣṇe gatī hyete jagataḥ śāśvate mate |
ekayā yātyanāvṛttimanyayāvartate punaḥ ||
8.26 śuklakṛṣṇe gatī hyete jagataḥ śāśvate mate |
anayoryātyanāvṛttimādyayāvartate'nyayā ||
9.4 mayā tatamidaṃ sarvaṃ jagadavyaktamūrtinā |
matsthāni sarvabhūtāni na cāhaṃ teṣvavasthitaḥ ||
9.4 mayā tatamidaṃ kṛtsnaṃ jagadavyaktamūrtinā |
matsthāni sarvabhūtāni na cāhaṃ teṣvavasthitaḥ ||
- - 9.7 (Ex.) evaṃ hi sarvabhūteṣu carāmyanabhilakṣitaḥ |
bhūtaprakṛtimāsthaya sahaiva ca vinaiva ca ||
9.11 avajānanti māṃ mūḍhā mānuṣīṃ tanumāśritam |
paraṃ bhāvamajānanto mama bhūtamaheśvaram ||
9.12 avajānanti māṃ mūḍhā mānuṣīṃ tanumāśritam |
paraṃ bhāvamajānanto mamāvyayamanuttamam ||
9.12 moghāśā moghakarmāṇo moghajñānā vicetasaḥ |
rākṣasīmāsurīṃ caiva prakṛtiṃ mohinīṃ śritāḥ ||
9.13 moghāśā moghakarmāṇo moghajñānā vicetasaḥ |
āsurīṃ rākṣasīṃ caiva prakṛtiṃ mohinīṃ śritāḥ ||
9.14 satataṃ kīrtayanto māṃ yatantaśca dṛḍhavratāḥ |
namasyantaśca māṃ bhaktyā nityayuktā upāsate ||
9.15 satataṃ kīrtayantaśca yatantaśca yatavratāḥ |
namasyantaśca māṃ bhaktyā nityayuktā upāsate ||
9.24 ahaṃ hi sarvayajñānāṃ bhoktā ca prabhureva ca |
na tu māmabhijānanti tattvenātaścyavanti te ||
9.25 ahaṃ hi sarvayajñānāṃ bhoktā ca prabhureva ca |
na tu māmabhijānanti tattvenātaścalanti te ||
10.8 ahaṃ sarvasya prabhavo mattaḥ sarvaṃ pravartate |
iti matvā bhajante māṃ budhā bhāvasamanvitāḥ ||
10.8 ahaṃ sarvasya prabhavo itaḥ sarvaṃ pravartate |
iti matvā bhajante māṃ budhā bhāvasamanvitāḥ ||
10.10 teṣāṃ satatayuktānāṃ bhajatāṃ prītipūrvakam |
dadāmi buddhiyogaṃ taṃ yena māmupayānti te ||
10.10 teṣāṃ satatayuktānāṃ bhajatāṃ prītipūrvakam |
dadāmi buddhiyogaṃ taṃ yena māṃ prāpayanti te ||
10.13 āhustvāmṛṣayaḥ sarve devarṣirnāradastathā |
asito devalo vyāsaḥ svayaṃ caiva bravīṣi me ||
10.13 āhustvāmṛṣayaḥ sarve devarṣirnāradastathā |
asito devalo vyāsaḥ svayaṃ caiva bravīṣi mām ||
10.14 sarvametadṛtaṃ manye yanmāṃ vadasi keśava |
na hi te bhagavanvyaktiṃ vidurdevā na dānavāḥ ||
10.14 sarvametadṛtaṃ manye yanme vadasi keśava |
na hi te bhagavanvyaktiṃ vidurdevā na dānavāḥ ||
10.16 vaktumarhasyaśeṣeṇa divyā hyātmavibhūtayaḥ |
yābhirvibhūtibhirlokānimāṃstvaṃ vyāpya tiṣṭhasi ||
10.16 vaktumarhasyaśeṣeṇa viparītātmanaḥ śubhāḥ |
yābhirvibhūtibhirlokānimāṃstvaṃ vyāpya tiṣṭhasi ||
10.17 kathaṃ vidyāmahaṃ yogiṃstvāṃ sadā paricintayan |
keṣu keṣu ca bhāveṣu cintyo'si bhagavanmayā ||
10.17 kathaṃ vidyāmahaṃ yogiṃstvāmahaṃ paricintayan |
keṣu keṣu ca bhāveṣu cintyo'si bhagavanmayā ||
10.19 hanta te kathayiṣyāmi divyā hyātmavibhūtayaḥ |
prādhānyataḥ kuruśreṣṭha nāstyanto vistarasya me ||
10.19 hanta te kathayiṣyāmi vibhūtirātmānaḥ śubhāḥ |
prādhānyataḥ kuruśreṣṭha nāstyanto vistarasya me ||
10.22 vedānāṃ sāmavedo'smi devānāmasmi vāsavaḥ |
indriyāṇāṃ manaścāsmi bhūtānāmasmi cetanā |
10.22 vedānāṃ sāmavedo'haṃ devānāmasmi vāsavaḥ |
indriyāṇāṃ manaścāsmi bhūtānāmasmi cetanā |
10.24 purodhasāṃ ca mukhyaṃ māṃ viddhi pārtha bṛhaspatim |
senānīnāmahaṃ skandaḥ sarasāmasmi sāgaraḥ ||
10.24 purodhasāṃ ca mukhyaṃ māṃ viddhi pārtha bṛhaspatim |
senānyāmapyahaṃ skandaḥ sarasāmasmi sāgaraḥ ||
10.42 atha vā bahunaitena kiṃ jñātena tavārjuna |
viṣṭabhyāhamidaṃ kṛtsnamekāṃśena sthito jagat ||
10.42 athavā bahunaitena kiṃ jñātena tavārjuna |
viṣṭabhyāhamidaṃ kṛtsnamekāṃśena jagatsthitaḥ ||
11.3 evametadyathāttha tvamātmānaṃ parameśvara |
draṣṭumicchāmi te rūpamaiśvaraṃ puruṣottama ||
11.3 evametadyathāttha tvamātmānaṃ parameśvaram |
draṣṭumicchāmi te rūpamaiśvaraṃ puruṣottama ||
11.8 na tu māṃ śakyase draṣṭumanenaiva svacakṣuṣā |
divyaṃ dadāmi te cakṣuḥ paśya me yogamaiśvaram ||
11.8 na tu māṃ śakyase draṣṭumanenaiva svacakṣuṣā |
divyaṃ dadāmi te cakṣuḥ paśya me rūpamaiśvaram ||
11.15 paśyāmi devāṃstava deva dehe sarvostathā bhūtaviśeṣasaṅghān |
brahmāṇamīśaṃ kamalāsanasthamṛṣīṃśca sarvānuragāṃśca divyān |
11.15 paśyāmi devāṃstava deva dehe sarvāṃstathā bhūtaviśeṣasaṅghān |
brahmāṇamīśaṃ kamalāsanasthamṛṣīṃśca sarvānuragāṃśca diptān |
11.18 tvamakṣaraṃ paramaṃ veditavyaṃ tvamasya viśvasya paraṃ nidhānam |
tvamavyayaḥ śāśvatadharmagoptā sanātanastvaṃ puruṣo mato me ||
11.18 tvamakṣaraṃ paramaṃ veditavyaṃ tvamasya viśvasya paraṃ nidhānam |
tvamavyayaḥ sāttvatadharmagoptā sanātanastvaṃ puruṣo mato me ||
11.20 dyāvāpṛthivyoridamantaraṃ hi vyāptaṃ tvayaikena diśaśca sarvāḥ |
dṛṣṭvādbhutaṃ rūpamugraṃ tavograṃ lokatrayaṃ pravyathitaṃ mahātman ||
11.20 dyāvāpṛthivyoridamantaraṃ hi vyāptaṃ tvayaikena diśaśca sarvāḥ |
dṛṣṭvādbhutaṃ rūpamugraṃ tavedṛglokatrayaṃ pravyathitaṃ mahātman ||
11.21 amī hi tvāṃ surasaṃghā viśanti kecidbhītāḥ prāñjalayo gṛṇanti |
svastītyuktvā maharṣisiddhasaṅghāḥ stuvanti tvāṃ stutibhiḥ puṣkalābhiḥ ||
11.21 amī hi tvāṃ surasaṅghā viśanti kecidbhītāḥ prāñjalayo gṛṇanti |
svastīti cottacaiva maharṣisaṅghāḥ stuvanti tvāṃ stutibhiḥ puṣkalābhiḥ ||
- - 11.28 (ex.) nānārūpaiḥ puruṣairbādhyamānā
viśanti te vakramacintyarūpam |
yaudhiṣṭhirā dhārtārāṣṭrāśca yodhāḥ
śastraiḥ kṛtā vividhaiḥ sarva eva ||
11.28 yathā nadīnāṃ bahavo'mbuvegāḥ samudramevābhimukhā dravanti |
tathā tavāmī naralokavīrā viśanti vaktrāṇyabhivijvalanti ||
11.29 tvattejasā nihatā nūnamete tathāhīme tvaccharīre praviṣṭāḥ |
yathā nadīnāṃ bahavo'mbuvegāḥ samudramevābhimukhā vrajanti ||
tathā tavāmī naralokavīrā viśanti vaktrāṇyabhito jvalanti ||
11.34 droṇaṃ ca bhīṣmaṃ ca jayadrathaṃ ca karṇaṃ tathānyānapi yodhavīrān |
mayā hatāṃstvaṃ jahi mā vyathiṣṭhā yudhyasva jetāsi raṇe sapatnān ||
11.35 droṇaṃ ca bhīṣmaṃ ca jayadrathaṃ ca karṇaṃ tathānyānapi lokavīrān |
mayā hatāṃstvaṃ jahi mā vyathiṣṭhā yudhyasva jetāsi raṇe sapatnān ||
11.39 vāyuryamo'gnirvaruṇaḥ śaśāṅkaḥ prajāpatistvaṃ prapitāmahaśca |
namo namaste'stu sahasrakṛtvaḥ punaśca bhūyo'pi namo namaste ||
11.40 vāyuryamo'gnirvaruṇaḥ śaśāṅkaḥ prajāpatistvaṃ prapitāmahaśca |
anādimānapratimabhāvaḥ sarveśvaraḥ sarvamahāvibhūte ||
11.40 namaḥ purastādatha pṛṣṭhataste namo'stu te sarvata eva sarva |
anantavīryāmitavikramastvaṃ sarvaṃ samāpnoṣi tato'si sarvaḥ ||
11.41 namo namaste'stu sahasrakṛtvaḥ punaśca bhūyo'pi namo namaste |
namaḥ purastādatha pṛṣṭhataste namo'stu te sarvata eva sarva ||
- - 11.42 nahi tvadanyaḥ kaścidapīha deva lokatraye dṛśyate'cintyakarmā |
anantavīryo'mitavikramastvaṃ sarvaṃ samāpnoṣi tato'si sarvaḥ ||
11.41 sakheti matvā prasabhaṃ yaduktaṃ he kṛṣṇa he yādava he sakheti |
ajānatā mahimānaṃ tavedaṃ mayā pramādātpraṇayena vāpi ||
11.43 sakheti matvā prasabhaṃ yaduktaṃ he kṛṣṇa he yādava he sakhe ca |
ajānatā mahimānaṃ tavemaṃ mayā pramādātpraṇayena vāpi ||
- - 11.47 divyāni karmāṇi tavādbhutāni pūrvāṇi pūrve ṛṣayaḥ smaranti |
nānyo'sti kartā jagatastvameko dhātā vidhātā ca vibhurbhavaśca ||
- - 11.48 tavadbhutaṃ kiṃ nu bhavedasahyaṃ kiṃ vā śakyaṃ parataḥ kīrtayiṣye |
kartāsi sarvasya yataḥ svayaṃ vai vibho tataḥ sarvamidaṃ tvameva ||
- - 11.49 atyadbhūtaṃ karma na duṣkaraṃ te karmopamānaṃ nahi vidyate te |
na te guṇānāṃ parimāṇamasti
na tejaso nāpi balasya narddhe ||
11.48 na vedayajñādhyayanairna dānai rna ca kriyābhirna tapobhirugraiḥ |
evaṃrūpaḥ śakya ahaṃ nṛloke draṣṭuṃ tvadanyena kurupravīra ||
11.53 na vedayajñādhigamanairna dānairna ca kriyābhirna tapobhirugraiḥ |
evaṃrūṃ śakyamahaṃ nṛloke draṣṭuṃ tvadanyena kurupravīra ||
11.49 mā te vyathā mā ca vimūḍhabhāvo dṛṣṭvā rūpaṃ ghoramīdṛṅmamedam |
vyapetabhīḥ prītamanāḥ punastvaṃ tadeva me rūpamidaṃ prapaśya ||
11.54 mā te vyathā mā ca vimūḍhatā bhūddṛṣṭvā rūpaṃ ghoramīdṛṅmamedam |
vyapetabhīḥ prītamanāḥ punastvaṃ tadeva me rūpamidaṃ prapaśya ||
12.5 kleśo'dhikatarasteṣāmavyaktāsaktacetasām |
avyaktā hi gatirduḥkhaṃ dehavadbhiravāpyate ||
12.5 kleśo'dhikatarasteṣāmavyaktāsaktacetasām |
avyaktā hi gatirduḥkhaṃ dehabhṛdbhiravāpyate ||
12.8 mayyeva mana ādhatsva mayi buddhiṃ niveśaya |
nivasiṣyasi mayyeva ata ūrdhvaṃ na saṃśayaḥ ||
12.8 mayyeva mana ādhatsva mayi buddhiṃ niveśaya |
nivatsyasi tvaṃ mayyeva yogamuttamamāśritaḥ ||
12.17 yo na hṛṣyati na dveṣṭi na śocati na kāṅkṣati |
śubhāśubhaparityagī bhaktimānyaḥ sa me priyaḥ ||
12.17 yo na hṛṣyati na dveṣṭi na śocati na kāṅkṣati |
śubhāśubhaphalatyagī bhaktimānyaḥ sa me priyaḥ ||
12.18 samaḥ śatrau ca mitre ca tathā mānāpamānayoḥ |
śītoṣṇasukhaduḥkheṣu samaḥ saṅgavivarjitaḥ ||
12.18 samaḥ śatrau ca mitre ca tathā mānāvamānayoḥ |
śītoṣṇasukhaduḥkheṣu samaḥ saṅgavivarjitaḥ ||
13.5 ṛṣibhirbahudhā gītaṃ chandobhirvividhaiḥ pṛthak |
brahmasūtrapadaiścaiva hetumadbhirviniścitaiḥ ||
13.5 ṛṣibhirbahudhā gītaṃ chandobhirvividhaiḥ pṛthak |
brahmasūtrapadaiścaiva hetumadbhirviniścitam ||
13.18 (1 nyūnam) iti kṣetraṃ tathā jñānaṃ jñeyaṃ coktaṃ samāsataḥ |
madbhakta etadvijñāya madbhāvāyopapadyate ||
13.19 etatkṣetraṃ tathā jñānaṃ jñeyaṃ coktaṃ samāsataḥ |
madbhakta etadvijñāya madbhāvāyopapadyate ||
13.26 yāvatsañjāyate kiñcitsattvaṃ sthavarajaṅgamam |
kṣetrakṣetrajñasaṃyogāttadviddhi bharatarṣabha ||
13.27 yāvatkiñcitsambhavati kiñcitsattvaṃ sthavarajaṅgamam |
kṣetrakṣetrajñasaṃyogāttadviddhi bharatarṣabha ||
13.29 prakṛtyaiva ca karmāṇi kriyamāṇāni sarvaśaḥ |
yaḥ paśyati tathātmānamakartāraṃ sa paśyati ||
13.30 prakṛtyaiva hi karmāṇi kriyamāṇāni sarvaśaḥ |
yaḥ paśyati tathātmānamakartāraṃ sa paśyati ||
14.11 sarvadvāreṣu dehe'sminprakāśa upajāyate |
jñānaṃ yadā tadā vidyādvivṛddhaṃ sattvamityuta ||
14.11 sarvadvāreṣu dehe'sminprakāśamupajāyate |
jñānaṃ yadā tadā vidyādvivṛddhaṃ sattvamityuta ||
14.12 lobhaḥ pravṛttirārambhaḥ karmaṇāmaśamaḥ spṛhā |
rajasyetāni jāyante vivṛddhe bharatarṣabha ||
14.12 lobhaḥ pravṛttirārambhaḥ karmaṇāmaśamaḥ tṛṭ |
rajasyetāni jāyante vivṛddhe bharatarṣabha ||
14.14 yadā sattve pravṛddhe tu pralayaṃ yāti dehabhṛt |
tadottamavidāṃ lokānamalānpratipadyate ||
14.14 yadā sattve vivṛddhe tu pralayaṃ yāti dehabhṛt |
tadottamavidāṃ lokānamalānpratipadyate ||
15.2 adhaścordhvaṃ prasṛtāstasya śākhā guṇapravṛddhā viṣayapravālāḥ |
adhaśca mūlānyanusantatāni karmānubandhīni manuṣyaloke ||
15.2 adhaścordhvaṃ prasṛtā yasya śākhā guṇapravṛddhā viṣayapravālāḥ |
adhaśca mūlānyanusantatāni karmānubandhīni manuṣyaloke ||
15.3 na rūpamasyeha tathopalabhyate nānto na cādirna ca sampratiṣṭhā |
aśvatthamenaṃ suvirūḍhamūlamasaṅgaśastreṇa dṛḍhena chittvā ||
15.3 na rūpamasyeha tathopalabhyate nānto na cādirna ca sampratiṣṭhā |
aśvatthamenaṃ suvirūḍhamūlamasaṅgaśastreṇa śitena chittvā ||
15.10 utkrāmantaṃ sthitaṃ vāpi bhuñjānaṃ vā guṇānvitam |
vimūḍhā nānupaśyanti paśyanti jñānacakṣuṣaḥ ||
15.10 tiṣṭhantamutkrāmantaṃ vā bhuñjānaṃ vā guṇānvitam |
vimūḍhā nānupaśyanti paśyanti jñānacakṣuṣaḥ ||
16.3 tejaḥ kṣamā dhṛtiḥ śaicamadroho nātimānitā |
bhavanti sampadaṃ daivīmabhijātasya bhārata ||
16.3 tejaḥ kṣamā dhṛtistuṣṭiradroho nātimānitā |
bhavanti sampadaṃ daivīmabhijātasya bhārata ||
16.6 dvau bhūtasargau loke'smindaiva āsura eva ca |
daivo vistaraśaḥ prokta āsuraṃ pārtha me śṛṇu ||
16.6 dvau bhūtasargau loke'smindaiva āsura eva ca |
daivo vistarataḥ prokta āsuraṃ pārtha me śṛṇu ||
16.9 etāṃ dṛṣṭimavaṣṭabhya naṣṭātmāno'lpabuddhayaḥ |
prabhavantyugrakarmāṇaḥ kṣayāya jagato'hitāḥ ||
16.9 etāṃ dṛṣṭimavaṣṭabhya naṣṭātmāno'lpabuddhayaḥ |
prabhavantyugrakarmāṇaḥ kṣayāya jagato'śubhāḥ ||
16.10 kāmamāśritya duṣpūraṃ dambhamānamadānvitāḥ |
mohādgṛhītvāsadgrāhānpravartante'śucivratāḥ ||
16.10 kāmamāśritya duṣpūraṃ dambhamānamadānvitāḥ |
asadgrahāśitāḥ krurāḥ pracarantyaśucivratāḥ ||
16.16 anekacittavibhrāntā mohajālasamāvṛtāḥ |
prasaktāḥ kāmabhogeṣu patanti narake'śucau ||
16.16 anekacittavibhrāntā mohasyaiva vaśaṃ gatāḥ |
prasaktāḥ kāmabhogeṣu patanti niraye'śucau ||
17.2 trividhā bhavati śraddhā dehināṃ sā svabhāvajā |
sāttvikī rājasī caiva tāmasī ceti tāṃ śṛṇu ||
17.2 trividhā bhavati śraddhā dehināṃ sā svabhāvajā |
sāttvikī rājasī caiva tāmasī ceti tāḥ śṛṇu ||
17.5 aśāstravihitaṃ ghoraṃ tapyante ye tapo janāḥ |
dambhāhaṃkārasaṃyuktāḥ kāmarāgabalānvitāḥ ||
17.5 aśāstravihitaṃ ghoraṃ tapastapyanti ye janāḥ |
dambhāhaṃkārasaṃyuktāḥ kāmarāgabalānvitāḥ ||
17.12 abhisandhāya tu phalaṃ dambhārthamapi caiva yat |
ijyate bharataśreṣṭha taṃ yajñaṃ viddhi rājasam ||
17.12 abhisandhāya tu phalaṃ dambhārthamapi caiva yat |
ijyate viddhi taṃ yajñaṃ rajasaṃ calamadhruvam ||
17.17 śraddhayā parayā taptaṃ tapastattrividhaṃ naraiḥ |
aphalākāṅkṣibhiryuktaiḥ sāttvikaṃ paricakṣate ||
17.17 śraddhayā parayopetaṃ tapastattrividhaṃ naraiḥ |
aphalākāṅkṣibhiryuktaiḥ sāttvikaṃ paricakṣate ||
17.21 yattu pratyupakārārthaṃ phalamuddiśya vā punaḥ |
dīyate ca parikliṣṭaṃ taddānaṃ rājasaṃ smṛtam ||
17.21 yattu pratyupakārārthaṃ phalamuddiśya vā punaḥ |
dīyate ca parikliṣṭaṃ tadrājasamiti smṛtam ||
18.6 etānyapi tu karmāṇi saṅgaṃ tyaktvā phalāni ca |
kartavyānīti me pārtha niścitaṃ matamuttamam ||
18.6 etānyapi ca karmāṇi saṅgaṃ tyaktvā phalāni ca |
kartavyānīti me pārtha niścitaṃ matamuttamam ||
18.8 duḥkhamityeva yatkarma kāyakleśabhayāttyajet |
sa kṛtvā rājasaṃ tyagaṃ naiva tyagaphalaṃ labhet ||
18.8 duḥkhamityeva yaḥ karma kāyakleśabhayāttyajet |
sa kṛtvā rājasaṃ tyagaṃ naiva tyagaphalaṃ labhet ||
18.10 na dveṣṭyakuśalaṃ karma kuśale nānuṣajjate |
tyagī sattvasamāviṣṭo medhāvī chinnasaṃśayaḥ ||
18.10 na dveṣṭyakuśalaṃ karma kuśale nānuṣajjati |
tyagī sattvasamāviṣṭo medhāvī chinnasaṃśayaḥ ||
18.14 adhiṣṭhānaṃ tathā kartā karaṇaṃ ca pṛthagvidham |
vividhāśca pṛthakceṣṭā daivaṃ caivātra pañcamam ||
18.14 adhiṣṭhānaṃ tathā kartā karaṇaṃ ca pṛthagvidham |
vividhāśca pṛthakceṣṭā daivamevātra pañcamam ||
18.15 śarīravāṅmanobhiryatkarma prārabhate naraḥ |
nyāyyaṃviparītaṃ vā pañcaite tasya hetavaḥ ||
18.15 śarīravāṅmanobhiryatkarma prārabhate'rjuna |
nyāyyaṃ vā viparītaṃ vā pañcaite tasya hetavaḥ ||
18.21 pṛthaktvena tu yajjñānaṃ nānābhāvānpṛthagvidhān |
vetti sarveṣu bhūteṣu tajjñānaṃ viddhi rājasam ||
18.21 pṛthaktvena tu yajjñānaṃ nānābhāvānpṛthagvidhān |
vetti sarveṣu bhūteṣu tadrājasamiti smṛtam ||
18.24 yattu kāmepsunā karma sāhaṃkāreṇa vā punaḥ |
kriyate bahulāyāsaṃ tadrājasamudāhṛtam ||
18.24 yattu kāmepsunā karma sāhaṃkāreṇa vā punaḥ |
kriyate kleśabahulaṃ tadrājasamudāhṛtam ||
18.25 anubandhaṃ kṣayaṃ hiṃsāmanapekṣya ca pauruṣam |
mohādārabhyate karma yattattāmasamucyate ||
18.25 anubandhaṃ kṣayaṃ hiṃsāmanavekṣya ca pauruṣam |
mohādārabhyate karma yattattāmasamucyate ||
18.27 rāgī karmaphalaprepsurlubdho hiṃsātmako'śuciḥ |
harṣaśokānvitaḥ kartā rājasaḥ parikīrtitaḥ ||
18.27 rāgī karmaphalaprepsurlubdho hiṃsātmako'śuciḥ |
harṣaśokānvitaḥ kartā rājasaḥ parikīrtyate ||
18.30 pravṛttiṃ ca nivṛttiṃ ca kāryākārye bhayābhaye |
bandhaṃ mokṣaṃ ca yā vetti buddhiḥ sā pārtha sāttvikī ||
18.30 pravṛttiṃ ca nivṛttiṃ ca kāryākārye bhayābhaye |
bandhaṃ mokṣaṃ ca yā buddhirveda sā pārtha sāttvikī matā ||
18.32 adharmaṃ dharmamiti yā manyate tamasāvṛtā |
sarvārthānviparītāṃśca buddhiḥ sā pārtha tāmasī ||
18.32 adharmaṃ dharmamiti yā manyate tamasāvṛtā |
sarvārthānviparītāṃśca buddhiḥ sā tāmasī matā ||
18.37 yattadagre viṣamiva pariṇāme'mṛtopamam |
tatsukhaṃ sāttvikaṃ proktamātmabuddhiprasādajam ||
18.37 yattadāttve viṣamiva pariṇāme'mṛtopamam |
tatsukhaṃ sāttvikaṃ vidyādātmabuddhiprasādajam ||
18.50 siddhiṃ prāpto yathā brahma tathāpnoti nibodha me |
samāsenaiva kaunteya niṣṭhā jñānasya yā parā ||
18.50 siddhiṃ prāpto yathā brahma tathāpnoti nibodha me |
samāsena tu kaunteya niṣṭhā jñānasya yā parā ||
18.55 bhaktyā māmabhijānāti yāvānyaścāsmi tattvataḥ |
tato māṃ tattvato jñātvā viśate tadanantaram ||
18.55 bhaktyā māmabhijānāti yo'haṃ yaścāsmi tattvataḥ |
tato māṃ tattvato jñātvā viśate tadanantaram ||
18.61 īśvaraḥ sarvabhūtānāṃ hṛddeśe'rjuna tiṣṭhati |
bhrāmayansarvabhūtāni yantrārūḍhāni māyayā ||
18.61 īśvaraḥ sarvabhūtānāṃ hṛddeśe vasate'rjuna |
bhrāmayansarvabhūtāni yantrārūḍhāni māyayā ||
18.75 vyāsaprasādācchrutavānetadguhyamahaṃ param |
yogaṃ yogeśvarātkṛṣṇātsākṣātkathayataḥ svayam ||
18.75 vyāsaprasādācchrutavānetadguhyataraṃ mahat |
yogaṃ yogīśvarātkṛṣṇātsākṣātkathayataḥ svayam ||
Like what you read? Consider supporting this website: